Spravodajské stránky: Čitatelia si musia "odkúpiť" svoje vlastné údaje za premrštenú cenu
Spoločnosť noyb dnes podala sťažnosť na cookie paywall siedmich veľkých nemeckých a rakúskych spravodajských webových stránok: SPIEGEL.de,Zeit.de, heise.de, FAZ.net, derStandard.at, krone.at a t-online.de. Čoraz viac webových stránok žiada svojich používateľov, aby buď súhlasili s odovzdávaním údajov stovkám sledovacích spoločností (čo webovej stránke prináša niekoľko centov príjmu), alebo si predplatili predplatné (až za 80 EUR ročne). Dá sa súhlas považovať za "slobodne daný", ak je alternatívou zaplatiť 10, 20 alebo 100-násobok trhovej ceny vašich údajov, aby ste si ich mohli nechať pre seba?
Personalizovaná reklama nevyhnutná na prežitie? Médiá sú financované z reklamy, predplatného, dotácií alebo darov. Aj na internete nie je veľká časť reklamy personalizovaná, rovnako ako v prípade reklamy v tlačených médiách, rozhlase alebo televízii. Zatiaľ čo mediálne spoločnosti dobre zarábajú na priamo objednanej a väčšinou nepersonalizovanej reklame, "zvyšný priestor" na webových stránkach sa predáva Ad-Tech spoločnostiam za pár centov. Cenné údaje o používateľoch sa potom posielajú týmto konkurentom, ktorí tak získavajú leví podiel pre seba.
Zisk a údaje zostávajú spoločnosti Google a spol. Podľa americkej štúdie získavajú médiá z odovzdávania údajov len približne 4 % dodatočných príjmov. V Holandsku zarábajú verejnoprávni vysielatelia na internete viac peňazí na nepersonalizovanej reklame ako na odovzdávaní údajov sledovacím spoločnostiam.
Alan Dahi, právnik v oblasti ochrany údajov na stránke noyb.eu:"Mnohé mediálne spoločnosti sa stali závislými od rozmarov a noriem reklamného priemyslu. Údaje a dôveru svojich čitateľov predávajú za pár centov. Veľké zisky idú do ad-tech priemyslu - rovnako ako údaje."
Čitatelia si majú "odkúpiť" údaje za premrštenú cenu? Len približne 3 % všetkých používateľov chcú súhlasiť so spracovaním svojich údajov. Počnúc portálom derStandard.at v Rakúsku čoraz viac médií zavádza riešenie "zaplať alebo dobre". Používatelia nemajú slobodnú voľbu, či chcú súhlasiť (ako stanovuje GDPR), ale musia si predplatiť predplatné, ak súhlas udeliť nechcú.
Povedať "nie" sledovaniu je nielen časovo náročné (musíte zadať svoje meno, adresu a údaje o kreditnej karte), ale používatelia musia siahnuť hlboko do vrecka: zatiaľ čo mediálne spoločnosti dostávajú za odovzdávanie údajov len niekoľko centov za používateľa, SPIEGEL a FAZ si v súčasnosti účtujú 59,88 EUR ročne za predplatné bez sledovania. Die ZEIT si účtuje 62,40 € a derStandard.at dokonca 84 € ročne za svoje "PUR predplatné" bez akejkoľvek formy reklamy. Akonáhle sa tieto čísla porovnajú s celkovými príjmami mediálnych spoločností, je zrejmý rozsah úžerníctva: Ak by si všetci čitatelia spiegel.de zobrali "PUR predplatné", spoločnosť by dosiahla príjem približne 1,2 miliardy eur. V súčasnosti sú ich súčasné digitálne príjmy približne 76,9 milióna eur. Inými slovami, náklady na tieto predplatné ďaleko presahujú kompenzáciu ušlých príjmov z reklamy, keď používatelia nesúhlasia so sledovaním.
Alan Dahi, právnik v oblasti ochrany osobných údajov v spoločnosti noyb.eu:"Ľudia by niekedy museli zaplatiť desať, dvadsať alebo stokrát viac, aby sa ich údaje prestali zdieľať. Máte dojem, že tu nejde o spravodlivú alternatívu súhlasu, ale o predaj drahého predplatného."
Šírenie tohto "riešenia" sa môže opierať aj o rozhodnutie rakúskeho úradu na ochranu údajov z roku 2019, v ktorom sa konštatuje, že v systéme "plať alebo dobre" nedochádza k porušovaniu GDPR. Tento prípad však podal laický účastník konania a pred úradom trpel zväčša nepresnými faktickými informáciami. noyb je odhodlaný toto rozhodnutie zvrátiť.
Ochrana osobných údajov otázkou príjmu? Väčšina používateľov navštívi mesačne desiatky spravodajských webov. Ak nechcú, aby webové stránky zdieľali ich údaje, čoskoro sa z toho stane nákladná záležitosť. Z právneho hľadiska tiež neexistuje žiadne osobitné postavenie pre súkromné kvalitné médiá - každá webová stránka, bez ohľadu na to, či poskytuje recepty alebo svetové spravodajstvo, by mohla používateľov nútiť k súhlasu prístupom "zaplať alebo dobre" a obísť tak nariadenie GDPR.
Alan Dahi, právnik v oblasti ochrany osobných údajov v spoločnosti noyb.eu:"Väčšina ľudí navštívi mesačne mnoho rôznych webových stránok. Ak si každá stránka účtuje 5 eur, pomerne rýchlo musíte byť najlepšie zarábajúci, aby ste si mohli dovoliť ochranu údajov. To už nemá nič spoločné so slobodne udeleným súhlasom."
Reklama v súlade s ochranou osobných údajov ako riešenie. Noviny a časopisy hľadajú cesty, ako prežiť v digitálnom svete, kde "online" často znamená "zadarmo". noyb si tento problém uvedomuje a náš každodenný kontakt s novinármi ukazuje, ako je situácia pre kvalitné médiá čoraz neistejšia. Úzke zisky na úkor základného práva ich čitateľov na ochranu údajov však nebudú riešením všetkých finančných problémov.
Alan Dahi, právnik v oblasti ochrany osobných údajov v spoločnosti noyb.eu:"Potrebujeme riadne financované médiá. Je však mylné domnievať sa, že presun údajov o používateľoch na Google a iné spoločnosti vyrieši tento štrukturálny problém. Inovatívne reklamné systémy, ktoré mediálne spoločnosti prevádzkujú samy a v ktorých údaje aj zisky zostávajú kvalitným médiám, sú nielen právne potrebné, ale pravdepodobne aj otázkou ekonomického prežitia. V súčasnosti sa z bývalých vlajkových lodí slobodnej tlače stali len reklamné piliere a zberače údajov pre Google, Facebook a ďalších technologických a reklamných gigantov. Musíme sa vrátiť k systému, v ktorom čitateľ nasleduje reklamu, a nie v ktorom reklama nasleduje čitateľa."
