Už roky sa používatelia a mnohé firmy sťažujú na bannerové okná s informáciami o súboroch cookie. Hoci táto pochopiteľná frustrácia vyplýva najmä z zavádzajúcich „dark patterns“, ktoré v tomto odvetví využívajú, tieto bannerové okná sa stali symbolom toho, čo sa vníma ako nadmerná regulácia zo strany EÚ. V rámci „digitálneho omnibusu“chcela Európska komisia konečne odstrániť bannerové okienka s informáciami o súboroch cookie a nahradiť ich automatickým signálom. Spoločnosť Google a niektoré z tých istých členských štátov EÚ, ktoré v skutočnosti vyzývajú EÚ, aby „zjednodušiť“ a „znížiť byrokraciu“ – vrátane napríklad Nemecka a Francúzska – teraz stoja v ceste. V najnovšom stanovisku Rady z 18. júna bol plán na zrušenie bannerov s informáciami o súboroch cookie stiahnutý. Tento nepochopiteľný výsledok bude pravdepodobne aj naďalej stáť európskych používateľov veľa starostí, frustrácie a miliardy kliknutí ročne.
- Návrh a odôvodnenie Európskej komisie (pozri článok 88b)
- Stanovisko Rady z 18. júna (zverejnené portálom Politico)
- Lobistický dokument spoločnosti Google proti článku 88b
- Správa Mlex o postoji Poľska
- Informácie o balíku Digital Omnibus od noyb
„Dark patterns“ a otravovanie až do dosiahnutia požadovaného výsledku. V Európe nemožno používateľov jednoducho sledovať. Tak online, ako aj offline platí základné právo na ochranu údajov – vrátane platforiem Meta alebo Google, ako aj webových stránok plných sledovacích reklám. Spoločnosti preto musia požiadať každého jednotlivca o súhlas – alebo ho jednoducho nechať na pokoji. Robí sa to prostredníctvom takzvaných bannerov o súboroch cookie, pričom sa nevyžaduje len súhlas so súbormi cookie, ale zvyčajne aj so zdieľaním údajov s často tisíckami tretích strán. Používatelia by tu mali mať skutočne možnosť udeliť súhlas len vtedy, ak si z vlastnej vôle želajú byť online sledovaní. V závislosti od štúdie, len približne 3–10 % ľudí to chce. Prostredníctvom takzvaných „dark patterns“ (napr. skrytých tlačidiel „Nie“ alebo vopred zaškrtnutých políčok súhlasu) však odvetvie sledovania dosahuje mieru súhlasu až až 90 %.
Pri viac ako 450 miliónoch ľudí v EÚ táto fraška generuje niekoľko miliárd (!) kliknutí ročne, spôsobuje frustráciu a pre spotrebiteľov je úplnou stratou času – zatiaľ čo technologickí giganti a odvetvie sledovania zarábajú miliardy na ziskoch prostredníctvom „dobrovoľného“ sledovania. Zároveň je čoraz jasnejšie, že masívne zbieranie osobných údajov predstavuje aj riziko pre bezpečnosť a demokraciu.
Max Schrems: „Bannery s informáciami o súboroch cookie nie sú vynálezom ochrany údajov, ale odvetvia sledovania. Bez súhlasu nie je možné nikho online špehovať. Teraz sa objavujú obavy, že jednoduchší spôsob, ako povedať ‚áno‘ alebo ‚nie‘, povedie k strate príjmov pre Google a podobné spoločnosti. Preto odvetvie sledovania v súčasnosti lobuje zo všetkých síl za zachovanie bannerov s informáciami o súboroch cookie. Je zrejmé, že si chce zachovať schopnosť priamo manipulovať s voľbami používateľov.“
Návrh EÚ: automatický signál. Na jeseň 2025 Európska komisia navrhla nahradiť bannerové okná týkajúce sa súborov cookie automatickým signálom, ktorý by sprostredkovával preferencie týkajúce sa súhlasu so súbormi cookie medzi zariadením, používateľom a webovými stránkami. Dokonca aj v Kalifornii – domovskom štáte väčšiny technologických spoločností – už podobné riešenie funguje. Už nejaký čas kolujú aj rôzne návrhy prispôsobené právu EÚ. Návrh EÚ je v skutočnosti podstatne menej radikálny ako zákony v USA, pretože stále umožňuje udeliť súhlas pre každú webovú stránku osobitne. Konkrétne by riešenie poskytol novo navrhovaný článok 88b GDPR, ktorý bol jednoduchým príkladom toho, ako môže byť zníženie byrokracie úspešné a zároveň prínosom pre spotrebiteľov a čestné podniky.
Max Schrems: „Prehliadače už automaticky oznamujú, aký jazyk uprednostňujem. Rovnako jednoduché je digitálne označiť, či chcete byť sledovaní. Technicky je to jednoduché a v niektorých štátoch USA je to dokonca zakotvené v zákone. V skutočnosti existuje celý rad technických riešení, ktoré by sa mohli zaviesť už zajtra. Európa s týmito zastaranými bannermi úplne zaostáva. Absurdné však je, že Google a odvetvie sledovania chcú ľuďom to čo najviac sťažiť.“
„Google Paper“ a lavína dezinformácií. Avšak tajný lobistický dokument od Googlu hodil Európskej komisii poleno pod nohy. Na základe úplne prehnaných čísel v ňom tvrdí, že bez bannerov o súboroch cookie by sa celá online reklama zastavila. Google tu divoko preháňa a predpokladá, že existuje centrálny „vypínač“ pre celú reklamu. Európska komisia však výslovne zdôraznila, že udelenie súhlasu by malo byť naďalej možné na základe jednotlivých webových stránok a konkrétnych účelov. Bolo by teda možné udeliť súhlas najmä kvalitným mediálnym subjektom – a odmietnuť ho spoločnostiam ako Google, Meta a podobným. Google to však „prehliada“. Obzvlášť absurdný je argument Googlu, že kvalitné mediálne subjekty by utrpeli zrušením bannerov o súboroch cookie. Mediálne subjekty sú z tohto ustanovenia vyňaté, a preto by to na ne nemalo žiadny vplyv.
Nemecko, Francúzsko a ďalšie krajiny sú teraz za (!) banner s informáciami o súboroch cookie. Nech sú argumenty lobistov za sledovanie akokoľvek absurdné a priehľadné, zdá sa, že dosiahli zamýšľaný účinok. V návrhu na záverečné hlasovanie v Rade bol článok 88b úplne vypustený z balíka Digital Omnibus – a s ním aj jediné opatrenie, ktoré by spotrebiteľom skutočne uľahčilo situáciu. Krajiny ako Nemecko, Francúzsko a Poľsko to požadovali už vopred – pravdepodobne v dôsledku masívneho tlaku zo strany lobistickej skupiny za sledovanie.
Max Schrems: „Naozaj si to treba poriadne uvedomiť: Európska komisia sa konečne chce zbaviť bannerov o súboroch cookie, ale Google a niektoré členské štáty EÚ sú teraz odhodlané ich zachovať. Ľudia sa už desaťročia sťažujú na byrokraciu EÚ. V skutočnosti sa však odvetvie sledovania tak veľmi bojí toho, že spotrebitelia budú môcť jednoducho povedať ‚nie‘, že po troche lobovania všetci ustúpia. Naozaj to vyvoláva otázku, či niektoré členské štáty zastupujú v prvom rade svojich voličov, alebo lobistov.“
Európsky parlament zatiaľ nezaujal stanovisko. „Digitálny omnibus“ je v súčasnosti stále predmetom paralelného rokovania v Rade a v Európskom parlamente, hoci ten druhý ešte nezverejnil svoje stanovisko k článku 88b. Na konci rokovaní budú musieť obe inštitúcie dospieť ku kompromisu. Je preto nevyhnutné, aby sa Európsky parlament teraz zasadil za zachovanie článku 88b. Aj v tomto prípade však pravdepodobne rozhodne konzervatívna EPP, ktorá je tiež pod tlakom lobistov za sledovanie.
Max Schrems: „V demokracii by sa malo skutočne diať to, čo chce väčšina ľudí – v tomto prípade zrušenie bannerov o súboroch cookie. Ak sa rozhodujúci radšej riadia vôľou technologickej lobby ako vôľou svojich voličov, potom je tu niečo veľmi, veľmi zle.“
