Po rokoch rastúcej kritiky invazívneho sledovania reklám spoločnosť Google v septembri 2023 oznámila, že zo svojho prehliadača Chrome postupne odstráni súbory cookie tretích strán. Odvtedy boli používatelia postupne podvedení, aby povolili údajnú "funkciu ochrany súkromia pri reklame", ktorá v skutočnosti sleduje ľudí. Takzvaný "Privacy Sandbox" je síce inzerovaný ako zlepšenie oproti extrémne invazívnemu sledovaniu tretími stranami, ale sledovanie teraz jednoducho vykonáva v rámci prehliadača samotná spoločnosť Google. Spoločnosť na to teoreticky potrebuje rovnaký informovaný súhlas používateľov. Namiesto toho spoločnosť Google klame ľudí tým, že predstiera "Zapnutie funkcie ochrany súkromia pri reklame". noyb preto podala sťažnosť rakúskemu úradu na ochranu osobných údajov.
"Informovaný", "transparentný" a "spravodlivý"? Interné sledovanie prehliadača Google bolo používateľom predstavené prostredníctvom vyskakovacieho okna, v ktorom sa po otvorení prehliadača Chrome uvádzalo "zapnúť funkciu ochrany súkromia pri reklame". V Európskej únii majú používatelia možnosť vybrať si, či chcú "zapnúť", alebo povedať "nie, vďaka", teda odmietnuť súhlas. V liste spoločnosti noyb spoločnosť Google argumentovala, že voľba kliknutia na "Zapnúť" by sa skutočne považovala za súhlas so sledovaním podľa článku 6 ods. 1 písm. a) nariadenia GDPR. V skutočnosti spoločnosť zatajila skutočnosť, že výberom tejto možnosti by sa zaplo sledovanie prvou stranou.
Tmavé vzory. Nie je žiadnym tajomstvom, že spoločnosť Google experimentovala s rôznymi formuláciami a návrhmi rozhrania s cieľom maximalizovať mieru súhlasu medzi používateľmi. Využíva na to takzvané tmavé vzory, čo sú manipulatívne návrhy, ktoré spoločnosti používajú na to, aby používateľov oklamali, často nezákonne, a prinútili ich súhlasiť s vecami, s ktorými by inak nikdy nesúhlasili.
Toto je však extrémny prípad: Spoločnosť Google nielenže zmenila farbu alebo veľkosť tlačidla, ale jednoducho klamala svojim používateľom. Jediný logický spôsob, ako interpretovať vyskakovacie okno Privacy Sandbox zobrazené používateľom, je myslieť si, že prehliadač Google Chrome ich teraz začína (technicky) chrániť pred sledovaním reklamy. Toto posolstvo bolo dokonca posilnené opakovaným používaním slov ako "chrániť", "obmedziť" a "funkcie ochrany súkromia", ktoré boli sprevádzané zavádzajúcimi obrázkami.
Max Schrems, čestný predseda spoločnosti noyb: "Google jednoducho klamal svojim používateľom. Ľudia si mysleli, že súhlasia s funkciou ochrany súkromia, ale boli oklamaní a súhlasili so sledovaním reklám Googlu prvou stranou. Súhlas musí byť informovaný, transparentný a spravodlivý, aby bol zákonný. Spoločnosť Google urobila presný opak."
Byť "menej hrozný" nie je "funkcia ochrany súkromia". Hlavným argumentom spoločnosti Google je, že nový Privacy Sandbox je menej invazívny ako sledovacie systémy tretích strán. To síce môže byť pravda, ale neznamená to, že spoločnosť Google si môže robiť, čo chce, bez toho, aby dodržiavala európske právne predpisy o ochrane údajov.
Max Schrems: "Ak len ukradnete ľuďom menej peňazí ako iný zlodej, nemôžete sa nazývať 'agentom na ochranu bohatstva'. Ale to je v podstate to, čo tu spoločnosť Google robí."
Prehliadač teraz vypočítava záujmy používateľov. Prostredníctvom svojho Privacy Sandbox chce Google prevziať plnú kontrolu nad analýzou online správania svojich používateľov: Chrome teraz sleduje každú navštívenú webovú stránku a vytvára zoznam reklamných tém. Patria medzi ne "Študentské pôžičky a financovanie vysokej školy", "Spodné prádlo" alebo "Rodičovstvo", "Práca a vzdelávanie" a "Financie/úvery a pôžičky/správy a monitorovanie úverov". Inzerenti potom dostávajú tieto informácie z prehliadača Chrome.
Max Schrems: "Ľudia čoraz kritickejšie vnímajú skutočnosť, že veľké technologické spoločnosti zarábajú miliardy na invazívnych technológiách sledovania reklamy. Namiesto toho, aby spoločnosť Google situáciu skutočne zlepšila, reaguje akýmsi nezákonným "praním súkromia" zavedením nového systému sledovania."
Podaná sťažnosť. V článku 4 ods. 11 GDPR sa jasne uvádza, že súhlas musí byť okrem iného "konkrétnym, informovaným a jednoznačným vyjadrením vôle dotknutej osoby". Vzhľadom na veľmi zavádzajúci vyskakovací banner sťažovateľ nemohol vedieť, že skutočne súhlasí so spracovaním svojich údajov na účely cielenej reklamy. Namiesto toho bol presvedčený, že spoločnosť Google bude jeho osobné údaje chrániť. To znamená, že spoločnosť Google zjavne nesplnila požiadavky na slobodný súhlas podľa nariadenia GDPR. noyb žiada rakúsky orgán na ochranu údajov, aby spoločnosti Google nariadil zosúladiť svoje spracovateľské operácie s nariadením GDPR, zastaviť spracúvanie údajov zhromaždených na základe neplatného súhlasu a informovať príjemcov údajov o tom, že musia zastaviť spracúvanie týchto údajov. V neposlednom rade noyb navrhuje, aby úrad uložil účinnú, primeranú a odrádzajúcu pokutu.
