Alarmujúce: Súdny dvor môže výrazne obmedziť presadzovanie práv Európanov na súkromie
Sotva si to všimla široká verejnosť, generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) vydal stanovisko, ktorého cieľom je obmedziť jednu z posledných možných ciest používateľov pri presadzovaní ich práv na ochranu osobných údajov podľa GDPR. Podľa AG by Európania len ťažko získali odškodnenie za porušenie GDPR - hoci GDPR výslovne predpokladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Konečný rozsudok vydá Súdny dvor EÚ v nasledujúcich mesiacoch.
- Stanovisko AG vo veci C-300/21
- Rakúsky odkaz na SDEÚ o náhrade nemajetkovej ujmy (v nemčine)
- Rakúsky konečný rozsudok o ostatných nárokoch v tejto veci (v nemčine)
Ďalšie zdroje:
- Podrobná analýza stanoviska AG od Maxa Schremsa
- podcast "Grump GDPR" s Maxom Schremsom o tomto stanovisku (na stránke transistor.fm)
Pozadie prípadu: V súvislosti s prípadom, ktorý sa stal v roku 2014, sa v článku o rozsudku uvádza, že Rakúska pošta nezákonne vypočítala politickú orientáciu miliónov Rakúšanov, čím porušila GDPR. Viedenský žalobca, ktorý bol neoprávnene priradený k pravicovo-populistickej Strane slobody, zažaloval Poštovú službu o náhradu škody, pričom požadoval 1 000 EUR za obrovský hnev, stratu dôvery a pocit odhalenia. GDPR výslovne pomenúva nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Rakúsky najvyšší súd (OGH) sa napriek tomu obrátil na SDEÚ s tromi otázkami, v ktorých sa pýtal, či článok 82 GDPR umožňuje náhradu škody bez majetkovej ujmy alebo či rakúske súdy môžu vyžadovať dodatočný "prah" na priznanie nemajetkovej ujmy.
Žiadna náhrada škody pri väčšine porušení GDPR? Rakúsky najvyšší súd sa predovšetkým pýtal, či môže obmedziť priznanie nemajetkovej ujmy, ak hnev žalobcu nepresahuje hnev, ktorý prichádza s porušením práv GDPR. Keďže táto definícia by zahŕňala všetky reálne druhy hnevu, ktoré môžu vyplynúť z porušenia GDPR, do značnej miery by to spochybnilo zámer zákonodarcu priznať nemajetkovú ujmu za porušenie práva na ochranu údajov.
Max Schrems: "Tento prípad je hlboko znepokojujúci. Ak prevládne názor rakúskeho najvyššieho súdu a generálneho advokáta, väčšina používateľov sa už nikdy nedočká odškodnenia za porušenie GDPR. V posledných dňoch som sa rozprával s mnohými odborníkmi a počuť široko rozšírené obavy."
Iné možnosti nie sú účinné. V stanovisku AG sa opakovane poukazuje na iné možnosti ako náhrada škody, napríklad na samotné vyhlásenia, nominálnu náhradu škody (zvyčajne 1 EUR) alebo súdne príkazy. Zatiaľ čo každý žalobca nepochybne má právo podať takéto žaloby, vo všeobecnosti nemôžu napraviť porušenia z minulosti alebo odvolať nezákonne zdieľané údaje. Žalobcovia by museli investovať vysoké sumy peňazí, aby získali len kus papiera, v ktorom sa uvádza, že mali pravdu. Prevádzkovatelia by odchádzali so ziskami z porušovania GDPR a bez reálnych dôsledkov.
Max Schrems: "Podanie žaloby v občianskoprávnom konaní stojí tisíce a často aj desaťtisíce eur. Nikto by nepodal žalobu len preto, aby dostal kus papiera, že má pravdu."
Stanovisko AG poukazuje aj na orgány na ochranu údajov (DPA), aby si plnili svoju úlohu. V skutočnosti mnohé orgány DPA stále zastávajú názor, že nemajú povinnosť presadzovať práva používateľov. Niektoré orgány DPA sa domnievajú, že používatelia" nie sú ani účastníkmi konania, ktoré sa pred nimi vedie. V stanovisku AG sa tvrdí, že viac občianskoprávnych súdnych konaní by "pripravilo" orgány DPA o sťažnosti, hoci v skutočnosti mnohé z nich ani nespracúvajú súčasný počet sťažností.
Max Schrems: "Niektoré časti tohto stanoviska sú pre každého, kto pracuje v tejto oblasti, hlboko cynické. V nariadení GDPR máme obrovskú medzeru vo vymožiteľnosti práva. Zároveň sa zdá, že stanovisko sa zaoberá mnohými argumentmi na obmedzenie presadzovania. Ide o veľmi problematický prístup, ktorý prichádza z prostredia Súdneho dvora."
Roztrieštené "náhrady škody" v EÚ? Zdá sa, že stanovisko AG umožňuje aj 30 členským štátom EÚ a EHP, aby prišli s vlastnými "prahovými hodnotami" alebo inými vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré môžu obmedziť jasne zamýšľanú úplnú náhradu nemajetkovej ujmy podľa GDPR. To by viedlo k obrovskej roztrieštenosti, keďže niektoré členské štáty by umožnili plnú náhradu škody a iné by mohli zaviesť vyššie a vyššie limity.
V uvedenom prípade nie je ani jasnosť. Aj keby sa akceptovali názory uvedené v stanovisku AG, neexistuje jasná odpoveď na základný prípad. V samotnej poznámke pod čiarou č. 86 sa priznáva, že "uvedenímtýchto úvah nepredurčujem, či v tomto prípade situácia [žalobcu] spadala do jednej alebo druhej kategórie" - to znamená, že stále nie je jasné, či by žalobca v rakúskom prípade mal dostať náhradu alebo nie.
Stanovisko nie je právne prísne. Okrem otázok týkajúcich sa záverov stanoviska AG má aj závažné právne nedostatky. V stanovisku sa čiastočne uvádza, že pravidlá o náhrade škody by sa mali v EÚ harmonizovať, len aby sa potom tvrdilo, že členské štáty sa môžu od práva odchýliť. Rovnako sa zdá, že pojmy ako "strata kontroly" alebo voľný tok osobných údajov v EÚ sú v stanovisku AG drasticky nesprávne pochopené. noyb pripravil 10-stranový právny prehľad stanoviska AG, v ktorom upozorňuje na mnohé z týchto skôr technických chýb v stanovisku.
Max Schrems: "Veľmi dúfame, že sudcovia sa týmto stanoviskom nebudú riadiť. Nevyrieši problémy, ktoré Súdny dvor rieši, ani nie je právne správne, ale môže sa použiť na uzavretie jednej z posledných ciest na presadzovanie GDPR."
Narastajúce súdne konanie proti právam vyplývajúcim z nariadenia GDPR. Hoci SDEÚ doteraz zaujímal k GDPR veľmi neutrálny a technický prístup, je čoraz zrejmejšie, že niektoré vnútroštátne súdy predkladajú SDEÚ nespočetné množstvo otázok, ktorých cieľom je obmedziť GDPR. V súčasnosti je na SDEÚ postúpených približne 40 prejudiciálnych otázok, prevažne s otázkami, ktoré by umožnili obmedziť práva vyplývajúce z GDPR, alebo s otázkami, ktoré nie sú jednoznačne rozhodnuté podľa GDPR.
Max Schrems: "Vidíme znepokojujúci trend, že súdy postupne obmedzujú práva podľa GDPR a pridávajú ďalšie a ďalšie prekážky. Zatiaľ čo 96 % Európskeho parlamentu a všetky členské štáty EÚ sa postavili za silnú ochranu súkromia, v praxi takmer nevidíme presadzovanie. Zdá sa, že niektorých sudcov presvedčil priemysel, že GDPR treba obmedziť. Vidíme čoraz viac rozsudkov, ktoré sa snažia postupne zrušiť GDPR obmedzením žalobcov a orgánov. Ide najmä o trend v nemecky hovoriacich krajinách a v Holandsku. Zdá sa, že niektoré súdy dúfajú, že SDEÚ obmedzí GDPR. Mnohé rozsudky sa čítajú tak, akoby sudcovia chceli urobiť správnu vec, keď pridávajú tieto prekážky, pričom v skutočnosti sa odchyľujú od jasného demokratického rozhodnutia."
Konečné rozhodnutie SDEÚ v tejto veci bude vydané v nasledujúcich mesiacoch.
