V dokumente, ktorý unikol na verejnosť, írske predsedníctvo navrhuje členským štátom EÚ, aby záujem spoločností OpenAI, Anthropic, Google, Meta a SpaceX o dosahovanie zisku mal prednosť pred základným právom na ochranu údajov. Používanie osobných údajov „v kontexte umelej inteligencie“ by malo byť automaticky zákonné. Zdá sa, že medzi mnohými členskými štátmi panuje široká neformálna zhoda. Konkrétne by veľké technologické spoločnosti mohli využívať všetky osobné údaje zhromaždené za posledné desaťročia prakticky bez akýchkoľvek obmedzení, pokiaľ by sa tak dialo „v kontexte“ umelej inteligencie. Schrems: „Podľa týchto návrhov by zisky spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou prevážili nad základným právom Európanov na súkromie. Nie je to nič iné ako digitálne vyvlastnenie Európanov.“ Všetko toto sa deje napriek tomu, že kľúčové osobnosti spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou aktívne varujú pred obrovskými rizikami spojenými s ich vlastnými produktmi.
- Článok na portáli Politico s pôvodne uniknutými dokumentmi (prístup len pre predplatiteľov)
- Uniknutý radikálny návrh írskeho predsedníctva (PDF)
- Návrh Nemecka na rozsiahlu liberalizáciu spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou (PDF)
- Prehľadová stránka Európskej komisie o „digitálnom omnibusovom balíku“
Padajú posledné bariéry: Zisky spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou prevážia nad ochranou údajov? Vrámci návrhu „Digital Omnibus“ Európska komisia tvrdila, že prijme iba menšie zjednodušenia pre spoločnosti v EÚ, pričom výslovne uvádzala, že zachová „vysokú úroveň ochrany“ pre Európanov. Keďže zmeny mali byť minimálne, zvolilo sa „zrýchlené konanie“ – bez akéhokoľvek posúdenia základných práv a bez priameho zapojenia európskej expertnej skupiny pre ochranu údajov.
Článok 88c navrhnutý Európskou komisiou (teraz článok 88bis v dokumente Rady) má za cieľ uvoľniť využívanie osobných údajov pre umelú inteligenciu. Návrh je v súčasnosti v Rade, kde momentálne predsedá Írsko. Írsko slúži ako sídlo väčšiny amerických a čínskych spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou, od SpaceX po TikTok.
S podporou Nemecka a ďalších vplyvných členských štátov EÚ sa v súčasnosti navrhuje, aby sa pri využívaní osobných údajov „v kontexte umelej inteligencie“, mali mať spoločnosti vo všeobecnosti povolené robiť prakticky čokoľvek. Obchodné záujmy spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou by mali vo všeobecnosti prevážiť nad základnými právami používateľov. Toto všeobecné povolenie by sa vzťahovalo aj na osoby, ktoré nikdy neboli zákazníkmi spoločnosti zaoberajúcej sa umelou inteligenciou, alebo na údaje zadané pred desiatkami rokov, napríklad v chatoch alebo na sociálnych médiách. Všetky osobné údaje, ku ktorým sa spoločnosť zaoberajúca sa umelou inteligenciou nejakým spôsobom dostane, by spadali pod toto ustanovenie. Nie je potrebné žiadať používateľov o súhlas – automaticky sa predpokladá, že spoločnosti majú prevládajúci „oprávnený záujem“, ak trénujú alebo používajú akýkoľvek produkt umelej inteligencie.
Schrems: „Pravdepodobná väčšina členských štátov EÚ teraz tvrdí, že záujmy Elona Muska, Zuckerberga, Googlu alebo OpenAI o dosahovanie obrovských ziskov by mali mať prednosť pred základným právom Európanov na ochranu údajov. Ide o nič menej ako o ‚digitálnu vyvlastnenie‘ Európanov. Všetko, čo sme kedy zadali do digitálnych systémov, alebo čo spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou inak získali, sa stáva pre tieto spoločnosti lovnou zverou, ktorú môžu využívať.“
Predaj európskych údajov do USA a Číny. Zdá sa, že politici veria, že európske hospodárstvo bude profitovať zo zrušenia čo najväčšieho počtu zákonov. Napriek tomu možno očakávať presný opak: väčšina spoločností v EÚ nemá ani prístup k rovnakému objemu údajov, ani kapitál na to, aby mohla konkurovať americkým korporáciám. V mnohých prípadoch by to mohlo tiež znamenať, že údaje zhromaždené spoločnosťami z EÚ (spracovávané však na platformách alebo prostredníctvom služieb v USA) by smerovali k poskytovateľom v USA alebo Číne.
Schrems: „Táto legislatívna zmena prospieva predovšetkým veľkým hráčom, tým, ktorí nazbierali obrovské množstvo údajov o Európanoch. Ide o úplný výpredaj európskych údajov globálnym korporáciám. Viedlo by to tiež k tomu, že veľké množstvo know-how by prúdilo z firiem v EÚ do USA alebo Číny. Z hľadiska priemyselnej politiky je takýto prístup šialenstvo.“
Voľná ruka pre celú technológiu?GDPRzvyčajnepovoľuje spracúvanie na konkrétne účely (napr. uchovávanie údajov pre daňové účely alebo prevenciu podvodov). V súčasnosti navrhovaný článok 88c (alebo článok 88bis) však legitimizuje celú technológiu. Bez ohľadu na účel, na ktorý sa používa, by akýkoľvek systém umelej inteligencie štandardne zákonne zbieral akékoľvek osobné údaje. Navrhovaný článok by napríklad umožňoval aj trénovanie a využívanie umelej inteligencie na manipuláciu, dezinformáciu, generovanie nahých obrázkov alebo zabíjacie drony a v podstate akýkoľvek iný sporný účel. Mnohé operácie spracúvania, ktoré boli doteraz nezákonné, by sa zrazu stali zákonnými – len preto, že sa vykonávajú „v kontexte“ systému umelej inteligencie. Napríklad spracúvanie údajov na účely personalizovanej reklamy (bez súhlasu) je v EÚ v súčasnosti nezákonné. Ak by sa však reklama mala personalizovať pomocou technológie umelej inteligencie, zrazu by sa stala zákonnou.
Schrems: „Je to ako keby sme hovorili, že všetko je dovolené – bez ohľadu na to, čo robíte – pokiaľ sa to vykonáva pomocou konkrétnej technológie. Mnohé veci, ktoré boli predtým nezákonné, by sa zrazu stali zákonnými, pokiaľ použijete umelú inteligenciu. Je absolútne absurdné poskytovať technológii s vysokým rizikom preferenčné zaobchádzanie oproti akémukoľvek inému počítačovému systému.“
45-ročný sľub ochrany údajov sa rúca. Na európskej úrovni existuje legislatívav oblasti ochrany údajov už od roku 1981. Po desaťročia sa Európanom sľubovalo, že takáto (údajne) „prísna“ ochrana údajov zabezpečí, že platformy ako Twitter/X, Facebook alebo Instagram a spoločnosti ako Google či Microsoft, ktoré zhromažďujú obrovské množstvá údajov, ich „nikdy“ nepoužijú na iné účely, ako na tie, na ktoré boli poskytnuté. Navrhovaný článok 88c (alebo teraz 88bis) tento sľub porušuje: všetky zhromaždené údaje sú zrazu k dispozícii na akékoľvek použitie akýmkoľvek systémom umelej inteligencie.
Schrems: „Od 80. rokov sme ľuďom sľubovali, že hoci veľké korporácie môžu údaje uchovávať, smú ich využívať len v obmedzenom rozsahu. Článok 88bis teraz zrazu otvára stavidlá a umožňuje neobmedzené využívanie všetkých údajov pre umelú inteligenciu.“
Ďalšie do očí bijúce návrhy: Členské štáty EÚ ďalej navrhli drastické zúženie definície „osobných údajov“, čo okrem iného znamená, že nie je jasné, či by sa napríklad online sledovanie naďalej riadilo GDPR. Navyše práva dotknutej osoby by sa nemali uplatňovať, ak ich dotknutá osoba „zneužije“. V praxi by o tom, či sú údaje stále „osobné“ alebo či je ich využívanie „zneužívajúce“, rozhodovali predovšetkým spoločnosti. Obe tieto opatrenia by v praxi takmer znemožnili presadzovanie GDPR. Ešte skôr, ako by sa zistilo, či sa nariadenie GDPR uplatňuje, vznikli by diskusie o schopnostiach a zámeroch spoločností a dotknutých osôb. V praxi to môže trvať roky a stáť desiatky tisíc eur.
Schrems: „Tieto zmeny sú priamo z príručky akejkoľvek veľkej advokátskej kancelárie, ktorá obhajuje veľké technologické spoločnosti. Strávili sme roky na súdoch a pred orgánmi, aby sme dosiahli zamietnutie týchto tvrdení. Európsky zákonodarca ich pravdepodobne ešte viac posilní, čím ešte viac skomplikuje a znemožní uplatňovanie práva EÚ.“
Postoj Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Európska komisia pred časom urobila obrat o 180 stupňov a v súčasnosti jednoznačne uprednostňuje záujmy priemyselných lobistických skupín pred základnými právami. Postoj Európskeho parlamentu zostáva nejednoznačný. Zatiaľ čo väčšina členov Európskej ľudovej strany sa skôr zasadzuje za zavádzanie čoraz viac výnimiek do digitálnych zákonov EÚ, poslanci Európskeho parlamentu zo stredoľavých frakcií sa tomu doteraz bránili. Čoraz viac sa proti návrhom na „voľný priechod“ pre veľké technologické firmy stavajú aj krajne pravicové skupiny.
Posledná nádej: Súdny dvor?Hlavnouotázkousa zdá byť, či je možné zákon bez akýchkoľvek zmysluplných obmedzení akýmkoľvek spôsobom zosúladiť so základnými právami EÚ. V minulosti Európsky súdny dvor zrušil právne predpisy EÚ v prípadoch, ktoré sa týkali oveľa menej závažných porušení základných práv EÚ, ako je uchovávanie údajov alebo prenos údajov EÚ do Spojených štátov.
Schrems: „Ak zákonodarca stratil akýkoľvek zmysel pre mieru a smer, ľudia sa môžu obrátiť len na súdy. Akýkoľvek extrémny zákon, u ktorého existuje vysoké riziko zrušenia, by zároveň vytvoril len väčšiu právnu neistotu – namiesto sľubovaného zjednodušenia.“
