noyb víta včerajšie hlavné rozhodnutie nemeckého Spolkového súdneho dvora o žalobách v súvislosti s incidentom týkajúcim sa ochrany údajov na Facebooku
Autorské práva na obrázok v záhlaví vyššie: Steffen Prößdorf, CC BY-SA 4.0 , via Wikimedia Commons
- Tlačová správa BGH (v nemčine)
- Videozáznam rozhodnutia (v nemčine)
- Reportáž nemeckej verejnoprávnej televízie ZDF o rozsudku (v nemčine)
Vyhlásenie Maxa Schremsa.
Max Schrems: "Napriek jasným ustanoveniam v GDPR a viacerým rozhodnutiam SDEÚ nemecké súdy pravidelne odmietajú náhradu škody v prípadoch ochrany údajov. Teší nás, že BGH sa teraz postavil na nohy a zosúladil nemeckú judikatúru. Právnej diskusii v Nemecku doteraz dominovali podnikoví právnici a niektoré súdy sa nechali ovplyvniť ich strohými teóriami a rýchlo zamietali zložité prípady GDPR. V dôsledku toho sa Nemecko stalo celoeurópskym problémom pre prípady ochrany údajov."
Nemecké súdy a literatúra zatiaľ mimoriadne nepriateľsky naladené voči GDPR. V Nemecku má na súdy veľký vplyv právnická literatúra. V oblasti ochrany údajov sú však na strane podnikov takmer len špecializovaní právnici. Aj výskum v oblasti digitálnych práv si v alarmujúcej miere čoraz častejšie objednávajú a platia podniky - často bez toho, aby to bolo zodpovedajúcim spôsobom zverejnené. V tejto súvislosti vzniklo odvetvie, ktoré naďalej produkuje strohé teórie o tom, prečo by mali byť žaloby podľa GDPR zamietnuté alebo prečo náhrada škody za porušenie ochrany údajov prakticky neexistuje.
Napríklad v Nemecku bol vynájdený "prah významnosti", na základe ktorého súdy zamietli mnohé prípady náhrady škody spôsobenej GDPR ako "nepodstatné". Túto teóriu si osvojili aj rakúske súdy, hoci GDPR pre ňu neposkytuje žiadny základ. Zastavil to až SDEÚ (C-300/21 Österreichische Post). Napriek tomu niektoré nemecké súdy opakovane zamietli takéto prípady v rozpore s rozhodnutím SDEÚ.
Porušenie súkromia je "primárnou škodou". Často je ťažké vypočítať škodu, keď práva nie sú priamo "merateľné". V iných oblastiach okrem ochrany údajov to však nie je dôvod na nepriznanie náhrady škody. Napríklad v mediálnom práve môže byť urážka rovnako veľkou "škodou" ako bolesť pri zlomenej nohe. V iných oblastiach sa súdy postupne dopracovali k tomu, aké odškodnenie je primerané. V niektorých krajinách EÚ to viedlo aj k vypracovaniu neformálnych "zlomových tabuliek" pre nároky na náhradu škody.
"Sekundárne škody", ktoré sú nezávisle od toho oprávnené na náhradu. Škodu na základnom práve na ochranu údajov možno tiež oddeliť od "sekundárnej škody". Napríklad, človek môže utrpieť škodu už v dôsledku nezákonného zverejnenia choroby. Ak človek následne v dôsledku zverejnenia príde o prácu, ide o druhú, samostatnú sekundárnu škodu - ktorá je oprávnená na náhradu samostatne. Podnikoví právnici doteraz dôsledne odmietali, že samotné základné právo na ochranu údajov je škodou, a zameriavali sa na (zriedkavé a ťažko preukázateľné) sekundárne škody.
Zhrnutie rozhodnutia: Spolkový súdny dvor vo svojom včerajšom hlavnom rozhodnutí rozhodol, že samotná strata kontroly nad vlastnými osobnými údajmi môže predstavovať škodu, ktorú možno nahradiť podľa GDPR, za predpokladu, že táto škoda je spôsobená porušením GDPR. Nemecký najvyšší súd tým nadviazal na judikatúru Súdneho dvora EÚ (pozri(C-200/23). Na priznanie náhrady škody dotknutým osobám podľa GDPR sa nevyžadujú ďalšie nevýhody, ako napríklad konkrétne zneužitie údajov alebo iné negatívne dôsledky. Aj keď sa BGH zaoberal konkrétne porušením ochrany údajov na Facebooku, tvrdenia v rozsudku možno pravdepodobne uplatniť aj na iné scenáre, v ktorých sú dotknuté osoby nezákonne zbavené kontroly nad svojím súkromím.
